www.zankat.sk

Je tu posledný augustový týždeň a manžel zavelil ide sa dovolenkovať, my balíme balíme a to všetko čo ma spoločné s morom a vodou a slniečkom ...veľmi sa tešíme. Pred sebou máme len jedno jediné "Grécko".
Ešte nevieme kde a nemáme žiaden plán, no nevadí výbava je taká aká má byť, mapy, Garmin Gps a vytlačené poznatky z ciest nejakých karavanistov a hlavne vlastné predstavy ...krásny karavanový
Last minute.. Čaká nás poznávacia cesta do krajiny ohovorenej ako "raj karavanistov".

Večer je už všetko nachystané manžel na mňa zazerá že zdržiavam, no ja ako vždy ešte robím poslednú obhliadku domu, či je všetko správne uložené zamknuté a nabalené.
Vyrážame, to prvé je smer Rožňava, volali sme kolegovi - kamarátovi s manželkou, vybrali sa na výlet. Hlási vstup do Rožňavy trošku som sa potešila, že máme partiu na cestu aj keď len na jeden deň. Prichádzame v nočných hodinách, cesta od nás trvá asi hodinku, nájdeme priateľov už „kempovať“ na parkovisku, pripájame sa ku kempovaniu. Priatelia nás zbadajú, prehodíme pár viet a dohodneme plán na ďalší deň. Zobudili sme sa pre strašný ruch z hlavného ťahu, pri ktorom sme spali, a tak sme prešli na oficiálne parkovisko pre LKW, no ruch tam bol tiež riadny hlavne v skorých hodinách. Ráno si urobíme kávičku raňajky a vyrážame na hrad Krásna Hôrka. Zaparkujeme za 6 eur čo je na môj vkus trošku priveľa, no biznis je biznis, no hlavne že detičky sa budú tešiť. Marek a Lívia majú dcérku Leu ktorá je takmer rovesníčka s našou Katkou takže obe sa veľmi tešili. Vyšliapali sme hore ku hradu .....bolo to krásne ako všetky Andrašiovske zámky...s romantickou históriou...kupujeme kukuricu a odchádzame do Miškolca. Išli sme tam odprevadiť priateľov, keďže sme boli v Miškolci už niekoľko krát, no napriek tomu blúdime ale vzhľadom na naše komunikačné schopnosti (všetko okrem maďarčiny) trafíme.
Pred kúpaliskom je úžasné parkovisko stvorené na kempovanie, no my ich tam nechávame - diaľka láka, lúčime sa aj keď dievčence to ťažko prežívajú, no predsa to začínajú akceptovať. Malá Lea má v hlave len kupko a Katka má karavanik a rodičia dlhú cestu. Po krátkom lúčení smerujeme do Grécka.
V Miškolci - Tapolca je dosť miest na státie pre karavany, či už v blízkosti kúpaliska na parkovisku, alebo dole v smerom na kúpalisko na parkovisku, v zimných mesiacoch odporúčame stáť na parkovisku nejakého hotelíka alebo penziónu. Kúpalisko je super, má prekrásny interiér je to kúpalisko v jaskyniach, príjemná teplá voda. Je to perfektné miesto na relax na vysedenie sa v horúcej vode, pláva sa v jaskynných chodbách v príjemnej vode ani horúcej ani studenej. Súčasťou kúpaliska je aj sauna. V blízkosti kúpaliska je park v ktorom plávajú labute a kačky, je tam plno zábavy pre deti a aj pre nás dospelých. Pre nás Slovákov je dôležitý aj fakt, že kúpalisko je lacnejšie viac ako o polovicu ako hociktorý náš slovenský aquapark pri tej istej úrovni. Info o kúpalisku nájdete aj tu.....

Prvá zastávka je OMV, tam si platíme dialničný poplatok, diktujeme evidenčné číslo vozidla, jednoznačne sme sa rozhodli pre mesačný poplatok nie je nám jasné či budeme 10 či 14 dní. Dialiničné poplatky pozri tu...
Volant som chytila do rúk ja. Cesta nám ubiehala neuveriteľne rýchlo od Miškolca ideme pekne po dialnici takže dá sa povedať že čoskoro prichádzame na Maďarsko Srbské hranice lepšie povedané na benzínku OMV pred hranicou. Naše ďalšie miesto na státie. Benzínka je perfektne vybavená, reštaurácia, sociálky so sprchami a hlavne čo nás karavanistov zaujíma je voda. Výpust špinavej a aj napustenie čistej. Je večer a z obav zo Srbska predsa neznáma a nie príliš bezpečná krajina, sme sa rozhodli prespať. Krajiny Srbsko a Macedónsko chceme prejsť za vidna.
Okolo nás sú karavany Nemci , Holaďania, Poliaci. Zoznámili sme sa s Poliakmi, kempovali rovno pred nami.
Mali wolksvagen transporter, bola to rodinka s dievčatkom ako máme my, trošku sme si vymenili informácie a dohodli sme sa že, cez Srbsko prejdeme spolu.
Rozpravali sme sa o poplatkoch a o kurze meny. Pri cestovaní neboli veľmi kolegiálny stále sa niekam strácali, boli ľahší rýchlejší . Nakoniec sme ich v Belehrade stratili a už sme ich ani nehľadali.
Ráno pri prechode cez Maďarsko Srbské hranice sme si šli zmeniť peniaze na Srbske dináre kôli dialničným poplatkom. Dnes vieme že je to zbytočné, lebo na každom mýte sa dá platiť eurom ak neplánujete stráviť čas v Srbsku a ostať niekde na kávu či obed, tak netreba vôbec meniť, pripravte si dobrú zásobu drobných.
V Srbdsku sú cesty prvej triedy spoplatnené a veľmi drahé platili sme 36 Eur vtedajšieho kurzu. Kvalita ciest je slabšia, no oveľa lepšia ako Česká drglovačka...
Niečo pred Belehradom začala dialnica a tak sme prešli celú krajinu. Od Belehradu až do Grécka je cesta len po dialnici. Trošku nás nahnevala pani pri mýte, lebo sme nemali kartičku z rampy, ktorá bola asi pred 50 km, preto upozorňujem, aby ste si dávali na to pozor. Ak na mýte nebude ani človiečika a budú rampy hore, hľadajte tlačítko po ktorom vyjde kartička. Inak si predražíte cestu zhruba o 10 euro.
Krajina je vo vätšine rovina, popri Kosovu sa hory začínajú dvíhať a blížiac sa ku Macedónsku sa dostávame do hôr a krásneho kaňonu. Hoci pred cestou sme sa informovali na stránke ministerstva zahraničných vecí, že začiatok Macedónska nie je veľmi bezpečný na zastavenie a prenocovanie, stretali sme aj jednotky KFOR môžem vám len povedať že som vyvaľovala na tie tanky a vozidlá oči, lebo to som videla len v telke. Napriek všetkému, všade vládlo leto a krásna príroda. Jazdia tam neuveriteľne staré autá aké si nepamätám ani z detstva.

Veľa ich malo značku napr. Zastava a nákladné autá by u nás neprešli STK je viac než isté... Vyzerali že už sa idú rozsypať.
Srbi pestujú veľa jabĺk a ovocia je to úrodný kraj, popri ceste sú stánky hoci o meste ani nechýrovať . No vidieť tam aj neuveriteľnú biedu a invalidov bez rúk či nôh - vojnových veteránov. Postávali popri ceste kôli žobraniu. Deti stoja na semaforoch a bez opýtania umývajú okná áut za pár dinárov. Pred našimi očami sa strhla scénka kde šofér odmietol a posielal ich preč, reakcia bola veľmi agresívna a doslova sme sa modlili aby odrzlík nás neobťažoval, lebo buchal a kopal dookola, kým ho nezastavil policajt. Ľudia nám prišli dosť opadnutí ba až nepríjemní...Neviem povedali sme si, že hádam nie sú takí všetci...na dva takéto výjavy agresivity sme mali možnost doslova čučať.

Jazdili sme v rámci predpisov a iba odporúčame. Ja som pri Nise odovzdala volant polovičke a ďalej už len vegetila. O prístupe polície sme boli informovaní od známych ktorí už v Srbsku boli. Belehrad je veľké mesto no nijako nás neočarilo prešli sme ho síce po hlavnom ťahu mimo centra. Možno nabudúce si nenecháme ujsť. Tiež záleží, či pôjdeme sami alebo viaceré posádky. Po ceste sme zastavili pri malom motelíku ktorý bol pomerne moderne zariadený , no beznádejne prázdny. Kaviareň s terasou prestrešenou plátenou strechou zelenej farby. Karavan sme zastavili pred motelom rovno pred detským ihriskom. Ako to zbadala malá Katka tak musela vyskúšať všetky preliezky. Čo ma zarazilo bola prítomnosť túlavych psov ktoré sa povaľovali kade tade, a čo je zvláštne tunajším to vôbec neprekážalo boli súčasťou celej krajiny vrátane Grécka kde tiež Dingovia (tak sme ich volali) boli úplne všade ako naše mačky. Niekedy sme nemali dobrý pocit bezpečnosti, predsa sme zvyknutý na ulice bez psov. Alebo psov na obojku a s košíkom. Rasa je jasná pouličná zmeska.
Dali sme si kávu a príjemne povegetili na Srbskom slniečku.
Počas cesty bolo na cestách veľa Nemcov, Talianov, Holanďanov, no nakoniec to boli všetko Turci pracujúci v Nemecku a v západných krajinách vracujúci sa domov.
Prišla Macedónska hranica hneď na začiatku šacovali cudzincov. Na naše príjemné prekvapenie nás ako členov únie nechali prejsť bez problémov. Bolo to asi preto že im bolo jasné že Slováci idú určite na dovolenku...Hoci pred našimi očami vrátili starý karavan s Nemeckou značkou smerom naspäť do Grécka alebo ho poslali kúpiť zelenú kartu. Všade nás aj pýtali zelenú kartu, ak by ste ju zabudli vyjde dosť draho, preto pozor tak ako poistku liečebných nákladov nezabudnite ani na zelenú kartu. Dialnica bola úplne iná ako v Srbsku. Bola hornatá a protichodný ťah dialnice sme nevideli, šiel úplne inak nie popri nás. Krajina ozaj prekrásna vätšinu cesty sme šli v kaňóne a okolo nás boli hory a dole sa rinula rieka. Po ceste sme tankovali v dedinke, benzínka bola malá čerpadlá zastaralé ale ochota do červených monteriek oblečených pumpárov bola na mieste. Platili sme kartou ináč majú menu denare, ale netreba meniť na každom mýte sa dá platiť eurom. Platili sme za cestu cez celé Macedónsko 5,50 eur takže super a prešli sme ho za pár hodín, myslím že 1,5 hodiny až po Grécku hranicu. Cez Grécku hranicu sme prešli bez problémov a bol to úžasný pocit. Doslova sme volali HURÁÁ. Hneď na začiatku na ceste do Soluňu ci Thesaloniky popri ceste boli minijatúry kostolíkov v ktorých svietili sviečky svätých. Neskôr sme sa dozvedeli že tie stavajú pre spomienku mŕtvym ktorí na ceste zahynuli či iných z spomienkovych dôdov. Ako aj poďakovanie sa svätým za ich priazeň. Ich vieru volajú Ortodox je to niečo ako pravoslávna cirkev a je veriaci ozaj takmer každý. Thesaloniky je obrovské mesto je druhé najväčšie po Athenach. To sme nečakali ale len cez mesto sme po dialnici šli dve hodiny.

Keď sme vchádzali do Solúnu slniečko tichučko zapadalo a my sme sa vnárali do Gréckeho mestečka ktoré je ich druhým najväčším mestom. Šli sme jednoznačne smer more teraz sme sa orientovali podľa navigácie ktorá nám podľa modrej škvrny ukazovala kde je to Grécke more a kde sa začína polostrov Chalkidiki kde sme mienili začať našu prvú Grécku výpravu. Orientovali sme sa mapou a približne určenými miestami na státie z internetu, no k dobrej navigácii nám chýbali gps body, navyše kým sme sa dostali k moru okolo nás sa rozprestierala tmavá čierna noc. Tak sme hľadali a hľadali s predsavzatím, že to bude miesto na státie pri mori žiaden kemp. Bol to trochu adrenalín, lebo sme na voľno pri mori ešte nestáli, no vedeli sme že je to v Grécku bežné napriek oficiálnemu zákazu voľnému kempovaniu (oni to proste neriešia). Zúfalo sme pozerali na rýchlo plynúci čas a stále nič...nakoniec sme zamierili podľa tabuľky kemp s polovičnou úvahou ísť predsa do kempu. No pred kempom sme sa rozhodli predsa ešte ďalej hľadať. Práve keď už nám dochádzala trpezlivosť sme zbadali parkovať nemecký autokaravan rovno pri mori, potešili sme sa a vybrali rovno k nemu. Po ceste nás sprevádzal miestny dingo aj s vrelým brechotom. Zaparkovali sme a vybehli rovno k moru. Miesto bolo priamo do vstupu malej dedinky pred odbočkou na mesto Epanomi či cestou na Osmos.
More bolo krásne celé čierne keďže bola noc. Vyzuli sme sa a užívali sme si piesok a vlny. Prechádzali sme sa po pláži a na cestu nám svietili svetlá z blízkej Prímorskej reštaurácie, kde miestny sedeli a hodovali. Majitelia reštaurácie naťahovali siete na chytanie rýb a to tak, že jeden šiel ďaleko do plytkého mora a ďalší dvaja šli po brehu s druhým koncom siete.... Pri prechádzke sme objavili ďalších dvoch kemperov čo nás len povzbudilo a potešilo, unavení z cesty a spokojní, sme šli do karavanu spať, na ktorom sme si otvorili okná stiahli moskytiery a s radosťou počúvali pieseň mora, ktorá nás usnula do krásneho sna o Grécku v ktorom sme naozaj boli.

Ráno sme vstali oddýchnutí. Ako prvé sme si urobili kávičku, šup do ruky a vybrali sme sa obzrieť okolie a prostrediev ktorom sme sa rozhodli prespať. Bolo pekné sem tam oblačné ráno, prvé čo sa nedalo nevšimnúť je ozajstný neporiadok. Odpadky tie boli hádam všade darmo že smetné koše a kontajnery sú k dispozícii. Toto nás trošku zarazilo. Neskôr keď sme toho prešli viac, sme pochopili že Gréci sú veľmi benevolentní k poriadku takmer všade sa povaľujú odpadky, sú časti kde si to strážia, ale nám to pripadalo že sú to asi len prímorské dedinky kde vätšinu apartmánov vlastnia alebo obývajú turisti.
Miesto na státie bolo celkom dobre vybavené, pláž tam lemovalo zopár lehátok so slnečníkmi v jednej rade. Prístup k pláži bol trávnatý asi 3m od hnedastého plážového piesku. Na pláži bolo aj dosť miestnych obyvateľov. Takže pre rodinky ako stvorené, vybavenie miesta je WC a voda, reštaurácia, detské ihrisko. Miesto je vhodné na kempovanie aj na viac dní.
GPS: N40°25.846´ E022°52.157´

Deň sme strávili na pláži more bolo teplučké, stáli sme rovno pri sprche s vodou, doplnili sme si zásoby vody. A všilmi sme si že nie sme sami, blízka reštaurácia bola tiež na vedľajšiu sprchu napojená. Naobedovali sme sa, a ku večeru sme sa vybrali ďalej, prešli sme celú Kassandru prvé rameno Chalkidiki počnúc Nea Potidea
na druhej strane starovekého kanálu pretínajúceho úzku šiju na začiatku Kassandry. Keďže sa zvečerievalo tak sme začali hľadať ďalšie miesto na státie. Do navigácie sme zadali bod Gps opísaný na internete a tá nás začala ťahať rovno do olivového hája, no a keď sme si všimli že to nie je cesta, tak sme už museli len ísť kam nás viedla poľná cestička lemovaná olivovníkmi plnými olív veľkými ako naše menšie slivky, po ceste do neznáma sme stretli roľníkov ktorí na nás vyvaľovali oči čo robíme s našou alkovnou medzi ich olivami.

Našťastie sme dorazili k uličke kde sme sa otočili a sa vracali po krásnej olivovej aleji, každý stromček bol oboraný a bola kde tu studnička ako z rozprávky o Herkulesovi, no keď sme vyšli na asfaltku, som už rozprávku zažiť nechcela. Vošli sme teda do najbližšieho mestečka a šli sme podľa navigácie popri mori ako nás pustili možnosti, našli sme úžasné miesta na státie pre viac karavanov bokom od mestečka v osamelej pláži. No pre nás samých nevhodná, tak sme hľadali miesto trošku viac medzi ľudmi. Našli sme parkovisko kde kempovali už nejaké karavany, pri parkovisku bola veľká pláž, kde boli detské ihriská plážový volejbal množstvo plážových barikov a penziónov, WC a voda.
Mestečko ktoré má ozaj veľa krásnych miest pre nás karavanistov sa volá Kalyvies Beach GPS N40°16.783´ E023°24.178´
Ráno sme si privstali, lebo sme chceli nájsť pláž na ktorej by sme strávili celý deň. Prešli sme cez hory plné zákrut a cestu nám lemovalo buď more alebo skalnaté hory. Pred mestečkom Toroni sa nám objavil nádherný piesočnatý poloostrovček, ktorý mal dve rozdielne pláže ktoré boli oddelené malým sklanatým výbežkom. V strede neho bolo zopár paliem v piesku a zvyšky nejakej starej stavby, ozaj krásne. More bolo tyrkysové miešané s tmavomodrou keď som si dala šnorchel, tak som prišla na to prečo. Plávala som necelé 4m od brehu a podomnou sa vynorila doslova morská priepasť. Radšej som si močila nohy, rešpekt hĺbka a tak... Oproti ostrovčeku bolo vidieť pláž dedinky Toroni. Poloostrov je oficiálne miesto na státie, keď sme tam dorazili bolo tam plno karavanov z Nemecka, Belgicka, Francúzska, Talianska, Slovenska - my. Paráda!, Karavanisti sa akurát prebúdzali a my sme si urobili raňajky v romantickom prostredí. Na pobreží boli nádherné skaly, ktoré vyzerali ako umelecké sochárske dielo. Na okraji bol starší karavan ktorý slúžil ako súčasť kaviarničky pre karavanistov so sedením pod slamenými slnečníkmi.
My sme sa vyvalili na lehátka a príjemne si oddýchli more bolo opäť teplučké.

Na poludnie sme pokračovali v ceste keďže slniečko zaliezlo za hromadiace sa oblaky a začalo mrholiť, tak sme sa rozhodli namiesto plávania a leňošenia pri mori cestovať a spoznávať Sithoniu (druhé alebo stredné rameno Chalkidiki), po upršanej ceste sme išli pomedzi skalnatú a hornatú krajinu, sem tam nám cestu krížili producenti Feta syru (súčasť gréckoho šalátu) čo boli kozy, ktoré sa pásli v skalnatej krajine sprevádzané pastierom a psami. Ako sme sa predierali krajinou a z výšky hľadeli na more slnko začalo svietiť. Na obed sme chceli ochutnať miestnu kuchyňu, tak sme sa vybrali hľadať vhodnú dedinku či romantickú reštauráciu. Po ceste sme spoznávali malé dedinky v ktorých mali obyvatelia malé domčeky plné palmových stromov. V krajine prevažovali olivy a granátové jablká, sem tam citróny no a samozrejme palmy. Sem a tam v dedinke bolo vidieť obchodíky s malými kostolíkmi a bielymi antickými sochami ktoré sú vhodné na ozdobu záhrad. Celá Sithonia je plná hotelov a penziónov, mestečiek plných uličiek v ktorých je plno obchodíkov a stánkov. My sme nakoniec našli romantickú reštauráciu, kde nás obsluhovali pekne upravení čašníci, dali sme si výber z morských plodov rybiek fantázia. Výhľad bol na nádhernú zátoku plnú paliem a kvetov urobili sme si pár fotiek a šli ďalej cestovať.

Keď sa vyčasilo tak sme zišli z cesty k moru, keďže Sithonia je plná turistov, tak aj tu sme sa predierali cez množstvo áut našli sme borovicový lesík. Tam šlo dosť ľudí, tak my sme išli tiež. Bolo tam parkovisko našli sme miestečko pre našu veľkú alkovnu. Vybrali sme sa na prechádzku a prekvapili nás nádherné tyrkysové lagúny lemované plážičkami s bielym pieskom. Obklopené bielymi skalami, na niektoré sa dalo ísť opatrne dole bralom ale ľahko prístupným, stretli sme tam aj bratov Čechov ktorí tam tiež boli na karavane trošku sme pokecali potešili sa že sme sa stretli a stručne si vymenili skúsenosti na cestách. Oni práve končili dovolenku a my sme boli na začiatku. Ako sme sa vracali späť tak sa nám pred očami zaboril Rakúsky karavan do piesku, bol tak zahrabaný že to vyzeralo na dosť dlho. Až teraz sme si všimli že naše parkovisko je plné áut a pod nimi je nestabilná piesková cesta...trošku nás oblial pot teda mňa, lebo Žany ten bol v pohode, že nám to nehrozí. Zapojili sme sa do zachraňovania auta. keďže toho piesku bolo veľmi veľa. Dookola a bol hlboký a sypký tak sme našli kliny na podloženie kolies a nejaké lopatky a makali sme nakoniec sa nám to podarilo a šťastným Rakušanom sme zakývali na cestu. Deň sme ukončili hľadaním miesta, ktoré sme našli na úpätí posledného ramena polostrova či mníšskeho štátu Athos. Našli sme ho na šiji spomínaneho Athosu v mestečku Nea Roda.

Miesto bolo na začiatku mestečka priamo na plážovom móle, more bolo telplé a tak sme sa kúpali do neskorého večera. Pláž bola piesková a všade bol neskutočný pokoj, smerom na mestečko Skala bolo veľa miest na státie pri mori. Ráno sme šli do mestečka Ouranopoli, kde je jedno veľké parkovisko, kde si musíte nechať za poplatok karavan. Odtiaľ sa vybavuje vstup na požiadanie (len pre mužov) a dajú sa tu zrealizovať a zakúpiť plavby okolo ostrova na prehliadku kláštorov z mora, kde môžu ísť aj ženy. Čo je zaujímavé z Athosu - mníšskej republiky, že ak zistia, že čo len vtáčik, či iné zvieratko bola samička z ostrova ju vynesú...
Tu sme sa poprechádzali prešli zopár obchodov a stánkov a pokračovali v ceste.
Cesta sa uberala pomedzi hornatu lesom zarastenu krajinu more sa nám míňalo pred očami raz sme ho zazreli zhora raz zdola inokedy súbežne s cestou. Táto časť cesty bola krásna pre karavany sa núkalo množstvo miest na státie, more lemovali krásne pieskové pláže, došli sme do mestečka Stratoni, sú tam krásne pláže načerpali sme si tu vodu, urobili servis,urobili zopár fotiek, na pláži bola aj reštauraácia. Boli tu dosť veľké vlny tak sme pokračovali v ceste, ináč by sme ostali a strávili letný deň plávaním. GPS: N 40°30.676´, E023°49.635´
Po ceste sme sa zastavili v meste Asprovalda, stredne veľké mestečko s množstvom pláží, bolo tu veľmi veľa miest na státie, a stálo tu veľmi veľa karavanov, dokonca stáli tu aj prívesy, no bolo tu veľa Rumunov a Bulharov, nemali sme istotu či sú to karavanisti či cestujúci cigáni. More bolo krásne malo vysoké vlny. Pokračovali sme smerom na Amfipolis. V Amfipolise sme sa zastavili pri slávnom Amfipolskom levovi zo 4. storočia p.n.l. ktorého postavili na znak ukončenia vojny, zrekonšstruovali ho v roku 1937. Prešli sme po doslova poľných cestách obzrieť si z výšky výhľad na more, starú kresťanskú baziliku, zvyšky z domov z Helenskej doby a zašli sme do múzea, kde bola nájdená podlaha z mozaiky znázorňujúca Dia. Múzeum sa oplatí vidieť. Čo je neuveritelné tak aj tak vysoko boli opustené psy, a kopce lemovali staré olivovníky až olivovníkové lesy, bývalé háje. Po ceste sme našli pamätník z druhej svetovej vojny aj s cintorínom, a nižšie bol tiež cintorín no z inej vojny. Zhodnotili sme, že na "obyťák" terén nevhodný, keby zapršalo asi by nám to nebolo jedno. Mali by sme dovolenku kým by to nevyschlo v kopcoch. Večer sme pokračovali do Kavaly za účelom sa preplaviť na ostrov Thassos.
Do Kavaly sme prišli v noci, bola nesmierne krásna a plná ľudí, typický prímorksý turistický ruch. Cez mesto sme prešli a zastavili sme sa v Keramoti kde bol trajekt. Tam sme si na parkovisku našli miesto a prespali. More tu nebolo až také úžasné, no dalo sa kúpať, miesto je vhodné hádam na 1 noc nie je tu pitná voda.
GPS N 40°51.454´, E 024°41.262´

Ráno sme sa nalodili na trajekt a preplavili sme sa na ostrov Thassos. Pristali sme v rovnomennom mestečku vyrazili sme smerom na cestu okolo Thassosu našim cieľom bolo nájsť si miesto kde by sme kempovali aspoň 2-3 dni blízko mora. Počas cesty boli miesta s otvorenými skladiskami s Alabastrom presláveným bielym mramorom, ktorý tvorí dve tretiny povrchu ostrova a vyskytuje sa iba na Thassose.
Ťažba je na desiatkach miest, či legálnych, či nelegálnych začína to pri mestečku Limenaria a končí pri Panagia. Cesta ostrovom bola dosť hornatá aj popri pobreží, čo nás opäť usvedčilo o potrebe motorky, pomocou ktorej si vieme pekne zmapovať terén a nájsť miesto na spanie.

Pri hľadaní sme prešli niekoľko pekných miest a pláží. Na ostrove pestujú olivy je to ich tradícia ako aj ovocie, med a orechy. Olivové háje sú prastaré a olivy sa rodia na tisícročných olivovníkoch ktorých kmene sú hrubučizné hádam aj 4m v priemere. Pri pohľade na ne som si predstavila starovekych Grekov ako ich obhospodaruju....hm keby tak vedeli rozpravať.
Ako prvé sme našli miesto v Neos Prinos miesto bolo pre viac karavanov veľmi pekné, v blízkosti sú veľmi pekné hotelíky ktoré majú luxusné upravené pláže. Super plávanie, vhodné na oddych aj na prenocovanie, pláž piesková voda čistá a teplá. Tu sme strávili celý deň a večer sme pokračovali v ceste, chceli sme nájsť miesto kde by bolo viac karavanov.
N40°45.274´, E024°33.670´

Večer sme vošli do mestečka Limenaria bolo plné turistov a bola tam prímorská dovolenková atmosféra. Mesto bolo ale riadne svahovité a malo úzke uličky keďže motorka bola len v pláne, šli sme ďalej. V meste by sme mohli upchať premávku a cúvať s naším veľkým karavanom by bolo komplikované, no a o 10 minút sme boli v ďalšom mestečku Potos, tu sme zaparkovali karavan v strede mestečka a vybrali sa do ulíc. Bolo tiež svahovité na poriadnom kopci nedalo by sa prejsť s karavanom.
Bolo plné turistov reštaurácií a obchodíkov. Našli sme si tú našu, obsluha bola úžasná čašník sa s nami skúšal baviť po slovensky...s tromi slovami a aj to dva boli české, ale bolo to veľmi zlaté. Kuchyňa bola vynikajúca. V mestečku sme si kúpili nejaké plavky a topánky. A spokojní pokračovali do karavanu po ceste sme mali ešte kolotoče, tak sme sa zastavili kôli našej princeznej. Ďalšie miesto na spanie sme prakticky kôli čiernej noci nevideli, no vedeli sme, že sme blízko pláže, spalo sa nám neskutočne dobre. Ráno nás čakala neskutočne nádherná pláž s bielym pieskom. Naplnili sme si karavan vodou a potiahli nejaký kilometer na manželom vybraté miesto. Bolo to mestečko Potamia zaparkovali sme na mieste medzi reštauráciami priamo na pláži vľavo sme mali kaviarničku a vpravo asi o 200m reštauráciu pred nami bola nádherná tyrkysová pláž s bielym pieskom more bolo ako bazén s teplou vodou. Vhodné aj pre malé deti, lebo postupne klesalo dno. Tu sme ostali 3 dni. Zoznámili sme sa so Slovenkou Evou ktorá tam už žije 16 rokov a je tam vydatá. Spoznali sme miestnych a hlavne naša kočka sa zoznámila s malými Grékyňami aj keď si nerozumeli pekne sa pohrali. No a čo sa nám páčilo všetci Slováci a Česi ktorý prešli nás neobyšli. Bolo to skutočne jedno s najkrajších miest a pláži. V reštaurácii varili neskutočne výborne. Určite sa tu ešte vrátime.